Môj pohľad na vec

Včera som si podrobnejšie prezeral  informácie o osobnosti Václava Havla,bývalého československého prezidenta,ktorý je dodnes považovaný za hlavný symbol dissentu. Uvedomil som si, že podobne ako my, aj naši bratia Česi čelia rovnakému problému. Čím ďalej viac som totiž presvedčený, že tak ako slovenský, tak aj český národ sa hanbí za svoje vlastné dejiny, a preto potrebuje cenzúrovať skutočné fakty, ktoré tvoria ich vlastnú históriu.Inak si totiž neviem vysvetliť to, že ako je možné,že pár ľudí,ktorí podpísali Chartu 77, bolo prepustených z väzenia a prečo práve týmto ľuďom komunisti  tolerovali ich „antisystémovu angažovanost“?

Pre tých, ktorí nepoznajú, odporúčam pozrieť si podrobnejšie fakty o „Jířim Wolfovi“. Ide o človeka,ktorý odmietal spolupracovat s Štb,a preto si odpykával najdlhší trest spomedzi všetkých dissidentov. Dodnes ide o osobnosť mediálne a spoločensky marginalizovanú, pritom paradoxne narozdiel od Havla sa nezapredal a naďalej sa dokázal držať svojich vízií a hodnôt.A vysledok? 17.novembra, dňa, kedy bola Nežná revolúcia údajne vopred veľmi podrobne naplánovaná „zhora“, bol  Jíří Wolf vzatý do väzby, lebo sa pravdepodobne svojou úprimnosťou nehodil do týchto demonštrácií, v ktorých boli okrém iných zúčastnených, zneužití aj mladí študenti. A druhým paradoxom, o ktorom som sa dočítal je, že sú to práve Američania, konkrétne americká ľavica, ktorá podrobne vedie  pravdivé záznamy o Wolfovi.Ak si prečitate články v Českých médiách, tak zistíte , že vo väčšine prípadov je tento človek pranierovaný a vykreslovaný v zlom svetle (v tom lepšom prípade, lebo v tom horšom sa nespomína vôbec). Preto tvrdím,že dnes síce máme slobodu slova,ale aj tak sme len ovečkami,pretože si nechávame vsugerovať pohľad tých médíi,ktoé sa hrajú na najobjektívnejšie.

Napríklad u nás, je dobrým príkladom taký časopis „Týžden“. Priznám sa, že dlho som vnímal Štefana Hríba ako otvoreného novinára a redaktora, ktorý sa snaží v prvom rade o objektivitu pokiaľ ide o jeho  týždennik či reláciu „Pod Lampou“. Avšak dnes si už neotvorím ani jeden jeho článok, pretože nedokážem ďalej čítať, aké polopravdy a lži je schopný publikovať ( viď kauza Cervanova,kde sa jasne preukázalo,že Hrib,Bán a ďalší urobili velký preklep a odmietli si dodnes priznať vlastnú chybu, a radšej nechali zo svojej redakcie odísť niekoľko skutočných novinárov, akým je napr. Martin Hanus, ktorý je dnes šéfredaktorom v kresťansko-konzervatívnom denníku Postoj).Dospel som k názoru, že jeho novinarska práca je tak primitívna,že sa obmedzuje len na jednu jednoduchú liniu: „co je americke a prozápadné,musí byť automaticky aj vždy dobré a správne“. Bez akýchkoľvek vopred overených faktov (či už zámerne alebo slepoveriacky) sleduje len túto líniu a dezinformuje spoločnost. Druhým „krásnym pr’kladom“ je aj dennik Sme,ktorý sa dodnes nedokázal ospravedlniť za to,že pravidelne obhajoval „intervenciu USA“ v Iraku, a rovnako primitívne podával falošné informácie slovenskej verejnosti. Dokonca, ani keď Julian Assange a jeho Wikileaks odkryli,akých zverstiev sa americkí vojaci v Iraku dopustili ( zhodneme sa hádam, že strielanie civilov je neodpustitelný vojnový zločin), tak aj napriek tomu tento „plátok“ až dodnes bez ospravedlnenia pokračuje vo svojej, čisto jednostrannej, protiruskej agende (netvrdím,že Rusi sú anjeli strážni, len mi ide o objektivitu, ktorú títo novinári očividne nerešpektujú).

Podobne sa zachoval aj spomínaný Václav Havel,ktorý radikálne obrátil svoju vlastnú hlásanu víziu ochrany ľudských práv, a za ktorú je dodnes tak veľmi svetovo uznávaný.Ako totiž môže jeden z najvačšich ľudskoprávnych aktivistov legitimizovať bombardovanie Juhoslávie zo strany NATO a zároveň  tvrdiť,že nejde o medzinarodny zločin? Havel sa jednoducho rozhodol zradiť vlastné presvedčenia ( ak niekedy nejaké aj naozaj mal) a hájiť proamerické záujmy za každú cenu, podobne ako to dnes robia napr. naša pani prezidentka, minister zahraničných vecí alebo obrany, či bývalý prezident Andrej Kiska.

Podstatné je uvedomit si, že takto primitívne a cielene vymazávať historické fakty, či modifikovať vlastné dejiny (ako keby sa napr. o 20 rokov začalo ignorovať fakt,že za Mečiara tu brutálnym spôsobom vládla mafia, alebo že za éry Fica bol zavraždený noviná, a to len z toho dôvodu,žee to niekomu prestane zapadať do jeho propagacnej koncepcie) je jednoducho neakcpetovateľné.

Nedehonestujem ľudi,ktorí uveria podobným dezinformáciám ,ale na druhej strane sa vymedzujem voči tým,ktorí ani len neakceptujú vedenie istej vecnej diskusie, keďže iba za pomocou výmeny vecných argumentov sa da priblížiť k pravde.. Preto mi je zároveň aj proti srsti,že podobné praktiky sa dnes vedú voči ľuďom ako je Eduard Chmelár, Roman Michelko či Milanžitný, ktorí sa vôbec nesnažia obhajovať Rusov, iba jednoducho nedokážu tolerovať toto dnešné vymývanie mozgov, kvôli ktorým  si dnes väčšina myslí, že jedinými triednymi nepriateľmi sú ľudia spomínajúci, čo i len v v kontexte, slová ako socializmus, komunizmus,Putin,Orbán a pod.

Takže si na záver dovolím tvrdiť, že ak  si dnes niekto myslí, že je tu sloboda slova, tak vravím, že “ Áno je, ale za to sekundárnymi praktikami aj tak cenzurujeme ľudí, ktorí majú iný nazor, a ktorí si zároveň vedia aj v diskusii obhájiť“. Predsa len, samotné fakty nepustia a veľmi často sa dajú overiť, len treba chcieť.

P.S. Netvrdím, že v súvislosti s Havlom mám vo všetkom pravdu, a budem len rád ak mi niekto doloží svoje podložené informácie